To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Pred koncom školského roka býva v škole blázinec. Žiaci, ale i učiteľky behajú po chodbách hore dole a snažia sa všetko stihnúť pred tým, ako poslednýkrát zazvoní školský zvonec. Odovzdávajú sa učebnice, čistia sa lavice, upratuje sa dvor. Všade je počuť smiech a vravu. Deti sa rozprávajú o tom, kam pôjdu na prázdniny a učiteľky sa tešia z toho, že zvládli školský rok.
Čítať ďalej →
Poznáte tie rozprávky o tom, ako sa Janko vydal do sveta a zachránil princeznú? Aj takéto rozprávky čítala svojim vnukom stará mama Beňková. Všetkým sa tieto rozprávky páčili, len Aničke nie. „Čo je dušička, čo sa ti nepáči?“ pýtala sa starká. „A prečo by to nemohlo byť naopak ha? Prečo by sa do sveta nemohlo vydať dievča, ktoré by zachránilo princa!“
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat.
Čítať ďalej →Raz na prechádzke stretol mladý gróf na ceste starú ženu. „Mladý muž, mohli by ste mi pomôcť vrátiť sa domov?“ pýta sa ho starká. „Žiaľ, nohy ma už nenesú.“ Mladík súhlasil a vzal dva ťažké koše. Ale starká chcela, aby niesol aj ju! „No tak, mladý muž, vy ste silný a ja som slabá a stará. Odneste ma a ja sa vám odvďačím.“ povzbudzuje ho.
Čítať ďalej →Nielen deti končili v júni školský rok. Ale aj čertíci. Presne tak. Aj malí čertíci chodia do školy. A zatiaľ čo deti chodia v júni na plavecký výcvik, čertíci veru nie. Čert a voda, to nejde dokopy. Čerti sa vody boja a z ďaleka sa jej vyhýbajú. Teda väčšina čertov.
Čítať ďalej →Určite poznáte kukučky. Možno vám dokonca kukajú za oknami a možno ste ich aj videli lietať neďaleko od vás. Kukajú a kukajú a my ich podľa toho ľahko rozpoznáme. A o kukučkách vieme aj ešte niečo viac. Hoci sú to pekné vtáčiky, kukučky mamičky znášajú svoje vajíčka do cudzích hniezd a potom ich opúšťajú. Tak sa to stalo aj kukučiatku, ktoré hneď ako otvorilo oči, rozpoznalo, že veru toto nie je jeho rodinka.
Čítať ďalej →Keď príde večer a nastane noc, oblohu rozžiaria hviezdy. Niektoré sú menšie, iné väčšie. Jedna svieti menej, druhá viac. Ich svetielka vidia deti po celej krajine. Rozprestierajú sa po celej oblohe a dávajú nám znamenie, že je čas ísť spať. Tieto hviezdy však nielen svietia, ale dávajú pozor aj na deti. Zo svojej veľkej výšky vidia krásne do detských izieb. Dávajú pozor na toho, kto má zlé sny, alebo pomáhajú deťom zaspať. Keď je večer a všade je ticho, hviezdy majú svoje malé oči a uši otvorené a počúvajú, ktoré dieťa potrebuje ich pomoc.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mladý kráľ, ktorého volali Slavomír. Bol to múdry a spravodlivý kráľ, no bol smutný, nenašiel totiž žiadnu princeznú, s ktorou by sa chcel oženiť. Okrem toho mal aj iné starosti. Susedný kráľ mu vyhlásil vojnu.
Čítať ďalej →Viete, milé deti, kto je to honelník? Honelník je bačov pomocník, ktorý na salaši pasie ovečky. Aj na liptovskom salaši bol bača. Ten však už bol starý a nevládal, preto si našiel pomocníka, mladého, no lenivého honelníka Mateja.
Čítať ďalej →Jeden mlynár mal troch synov, mlyn, somára a kocúra. Synovia mleli, somár donášal obilie a odnášal múku a kocúr chytal myši. Keď mlynár zomrel, synovia si takto rozdelili dedičstvo: najstarší dostal mlyn, stredný somára a najmladší kocúra. Viacej sa mu neušlo. Bol preto smutný a takto si vravel: „Ja som predsa dostal to najhoršie. Môj najstarší brat môže mlieť, druhý sa môže nosiť na somárovi, ale čože si počať s kocúrom? Dám si z jeho kože urobiť rukavice a budem mať pokoj.“
Čítať ďalej →