Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná, ktorá sa volala Malvína. Malvína bola ale veľmi smutná. Bola totiž veľmi zaľúbená do princa Jonatána z vedľajšieho kráľovstva.
Čítať ďalej →Jazero zo sĺz
Ľudové rozprávky
Lov na bieleho jeleňa
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec, ktorého volali Janko. Ten už nemal otca a býval len s mamou, ktorá bola navyše veľmi chorá. Janko však nemal peniaze na to, aby k nej zavolal doktora, ktorý by ju vyliečil. Rozhodol sa preto ísť na hrad a prosiť kráľa o pomoc.
Čítať ďalej →Jankov starý kôň a zachránená princezná
Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu, Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Čítať ďalej →O cigánkinej veštbe
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorému sa malo narodiť dieťa. Kráľ bol veľmi zvedavý a chcel vedieť, aký osud jeho dieťa postretne. Vybral sa teda do cigánskeho tábora a dal si zavolať cigánku, ktorá veštila z ruky.
Čítať ďalej →Kam nechodí slnko, tam chodí lekár
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu, za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „ Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.
Čítať ďalej →O múdrej sedliakovej dcére
Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Čítať ďalej →O tom, ako Miško staval kostol
Miško bol švárny mládenec. Bol pekný a múdry, šikovný, silný a odvážny. Zaľúbil sa do Katky. Katka však bola richtárova dcéra a richtár bol zlý a pyšný muž. Nechcel dovoliť, aby sa Katka vydala za Miška, pretože Miško nebol bohatý. Miško bol obyčajným chovateľom koní. Richtár však nechcel, aby ostatní ľudia vedeli, aký je pyšný, že myslí iba na majetky, a že nedovolí dvom mladým ľuďom ľúbiť sa. Preto dal Miškovi podmienku. Katku si musí zaslúžiť. Musí v dedine postaviť nový kostol.
Čítať ďalej →Zrkadlo pravdy
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľmi vzácne zrkadlo. Nebolo to len také obyčajné zrkadlo, ktoré by ukazovalo, či si strapatý, alebo máš pokrčené šaty, či na líci špinku. Toto zrkadlo ukazovalo to, aký je človek v skutočnosti.
Čítať ďalej →O Aničke, ktorá išla do sveta
Poznáte tie rozprávky o tom, ako sa Janko vydal do sveta a zachránil princeznú? Aj takéto rozprávky čítala svojim vnukom stará mama Beňková. Všetkým sa tieto rozprávky páčili, len Aničke nie. „Čo je dušička, čo sa ti nepáči?“ pýtala sa starká. „A prečo by to nemohlo byť naopak ha? Prečo by sa do sveta nemohlo vydať dievča, ktoré by zachránilo princa!“
Čítať ďalej →O jaskyni strachu a odvážnom Jakubovi
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat. Všetci v kráľovstve o ňom hovorili a chýr o ňom sa dostal až ku kráľovi. Ten si ho dal zavolať. Zmätený Jakub sa ani vtedy nebál, no bol zvedavý, čo od neho, chudobného pastiera koní, môže chcieť sám veľký kráľ.
Čítať ďalej →