Bola tmavá, chladná noc. Kráľ sa so svojím bratom viezol nočnou krajinou. Zababušený v kožušinách sa triasli zimou i strachom. Už dávno mali byť na svojom hrade, no zdalo sa, že zablúdili. Vonku zúrila snehová víchrica. Kone boli zmätené a unavené a starý kočiš ich veľmi ťažko zvládal. Kráľ preklínal svoj nápad, vybrať sa na cestu na noc.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý bol veľmi smutný. Zomrela mu manželka aj jediný syn, a to kráľovi zlomilo srdce. Celé dni len pozeral z okna svojho hradu na vrch oproti. Presne tam chcel postaviť hrad svojmu synovi.
Čítať ďalej →
„Babi, povedz nám rozprávku,“ poprosila Julka svoju babku jedného chladného novembrového večera. Vonku sa nedalo nič, a tak sa Julka so svojimi kamarátmi z ulice nahrnula do babkinho domčeka. Babka navarila teplý čaj a vysypala pred hladné detiská sladké pirôžky.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden šikovný a pracovitý chlapec. Volal sa Jurko. Žil na gazdovstve spolu so svojou matkou a siedmimi súrodencami. Jedného večera sa vracal z poľa. Nemal veľmi dobrú náladu. Trápil sa nad tým, ako sa postará o rodinu. Otec mu zomrel už dávno a on ako najstarší mal na starosti celé gazdovstvo. Zlatiek bolo málo a hladných krkov doma veľa.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná, ktorá sa volala Malvína. Malvína bola ale veľmi smutná. Bola totiž veľmi zaľúbená do princa Jonatána z vedľajšieho kráľovstva.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec, ktorého volali Janko. Ten už nemal otca a býval len s mamou, ktorá bola navyše veľmi chorá. Janko však nemal peniaze na to, aby k nej zavolal doktora, ktorý by ju vyliečil. Rozhodol sa preto ísť na hrad a prosiť kráľa o pomoc.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu, Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorému sa malo narodiť dieťa. Kráľ bol veľmi zvedavý a chcel vedieť, aký osud jeho dieťa postretne. Vybral sa teda do cigánskeho tábora a dal si zavolať cigánku, ktorá veštila z ruky.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.
Čítať ďalej →Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Čítať ďalej →