Poďte s nami po špičkách, aby sa les nezľakol, a vyberte si na dobrú noc niektorú z rozprávok o lese. Nechýbajú v nej lesné zvieratká, múdre líšky ani dobrí poľovníci. V našich lesných rozprávkach si užijete šišky, huby aj rybníky. Ktorou rozprávkou z lesa dnes začnete?
Uprostred hlbokého lesa stojí malá kopa ihličia, drobných vetvičiek a hliny. A keď sa pozrieš pozorne, vyzerá to, že sa celá hromada hýbe. Je to totiž mravenisko. Všade naokolo toho kopčeka a na ňom, uvidíš drobné, usilovné mravce, ktoré stále niekam pochodujú. Mravce sú ako jedna veľká rodina. Navzájom si pomáhajú, spolupracujú a všetko robia spoločne. Ale v tomto mravenisku to tak vždy nebolo.
Čítať ďalej →
V hlbokých lesoch až tam medzi papradím a hustými vysokými kríkmi žil híkal. Bol to taký strašidelný zelený mužík. Nosil roztrhané oblečenie, ako keby mal na sebe len handry, klobúk vyrobený z lístia a uschnutých vetiev, a chodil bosý. Vyzeral jednoducho ako strašidlo.
Čítať ďalej →
Malý medvedík, ktorého všetci volali Mišo, sa prechádzal po lese. Brumkal si do kroku, občas poskakoval sem a tam, pozoroval veveričky na stromoch, a keď sa na lesnej ceste objavila veľký konár, odložil ho nabok. Tieto prechádzky mal veľmi rád. Kráčal svojím vlastným tempom. Niekedy si oddýchol v machu a vychutnával si príjemný pokoj, ktorý v lese bol. Jedného dňa, keď si Mišo počas takejto prechádzky sadol k stromu, niečo ho prekvapilo.
Čítať ďalej →V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.
Čítať ďalej →V rozprávkovej ríši, celkom ďaleko od nás ľudí, existuje jedna zvláštna krajina. Je to miesto plné záhad a tajomstiev. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie aký a nikto nevie kde. Je dobre ukrytý a cesta k nemu nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ho pokúšalo nájsť. Vrátili sa však s prázdnymi rukami.
Čítať ďalej →Divoké psy boli zvieratá, ktoré žili ďaleko od ľudí. Žili v lesoch, kde mali svoje brlohy. Žili vo svorkách. To znamená, že ich bolo vždy viac, ako väčšia psia rodina. Nikdy si nevšímali ľudí. Nechodili k nim do mesta. Až do jedného osudového dňa, keď sa všetko zmenilo.
Čítať ďalej →Vítek bol chlapec, ktorý miloval dobrodružstvo. Staval si skrýše medzi stromami, v lese viazal laná a hojdal sa na nich a v zime si staval iglú, aby sa v ňom mohol hrať na eskimákov. Stále niečo vymýšľal a jeho fantázia nemala hraníc. Jedného dňa však zažil skutočné dobrodružstvo.
Čítať ďalej →Keď sa celý les zotmie a na oblohe sa objaví mesiac a hviezdy, nastane noc. Všetky zvieratká v lese sa schúlia vo svojích brlohoch a norách a idú spať. Musia načerpať sily na ďalší deň. Niektoré zvieratá však začínajú žiť až v noci. Spia počas dňa. Keď sa blíži súmrak, prebudia sa. Otvoria svoje malé očká a začnú svoj nočný život.
Čítať ďalej →Pri veľkom jazere na úplnej samote stála krásna chalúpka, ktorá bola iná ako ostatné. Každá jej stena bola pomaľovaná krásnymi obrazy v úplne nezvyčajných farbách.
Čítať ďalej →Ďaleko v horách stála menšia chalúpka. V nej žili dedko s babkou. Každé prázdniny za nimi jazdil ich milovaný vnúčik Jakub. Mal to tam veľmi rád, pretože to miesto pre neho bolo čarovné. Žiadny deň v tejto chalúpke nebol len taký obyčajný.
Čítať ďalej →