V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Continue reading →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybník. Nebol to však len taký obyčajný rybník. Bol to rybník zázračný, pretože v ňom bývali vodníci. Celá rodina. Tatko, mama a štyri malé vodníčatá. Nikto o nich ale nevedel, pretože cez deň spali a vychádzali až v noci, keď bol na oblohe mesiac a hviezdy. Teda až na najmladšieho vodníčka.
Continue reading →
Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou.
Continue reading →
Už piaty rok bojovalo kráľovo vojsko s Turkami. A v tom vojsku bojoval aj jeden starý vojak Anton, ktorý tam bol, čuduj sa svete, aj so svojou mladou odvážnou dcérou. Táto dcéra sa volala Marína a nehnula sa od otca ani na krok. Keď otca povolali na vojnu, bola z toho smutná a nevedela si predstaviť, že by bola bez neho. Veď mala už len jeho jediného. Darmo prosila kráľa, že otec je už predsa starý a nebude dobre bojovať. Kráľ potreboval každého muža. A tak išla Marína s otcom.
Continue reading →Milé deti, určite si spomínate na dobrého medvedíka Erika, ktorý rád chodil na rybky a rád piekol medové koláčiky. Medvedíky predsa med milujú. Počas svojej cesty na rybky si našiel novú kamošku, veveričku Ryšku, ktorá sa vybrala na ryby s ním. Malá veverička Ryška sa ho nebála ako ostatné zvieratká v lese. Cítila, že je to dobrý medvedík a bolo jej s ním dobre.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, neďaleko hradu kráľa Matúša vyvieral liečivý prameň. Tento liečivý prameň zahojil každú ranu a vyliečil každú bolesť. Aj sám kráľ Matúš prišiel na účinky liečivého prameňa len nedávno. A náhodou.
Continue reading →V jednej chalúpke v lese žil medvedík Erik, ktorý ľúbil nie len medík, ale jeho najväčší koníček bolo chodenie na ryby. Bola to jeho veľká záľuba. Každú sobotu si preto pripravil svoj kýblik a udicu a vybral sa na rybky k priezračnému jazierku v strede jeho lesa. Síce rybky čo chytil, hneď vypustil naspäť, ale bavilo ho či sa nejaká chytí. Medvedík bol síce veľký a veľa zvieratiek sa ho bálo, ale bol to veľký dobráčisko s čistým srdiečkom.
Continue reading →Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.
Continue reading →Zvieratká majú tiež radi jar. No a Veľkú noc tak isto. Každé z piatich zvieratiek dostalo od veľkonočného zajačika vajíčko. A pretože sa zvieratká hrajú rovnako radi ako deti, rozhodli sa, že budú s vajíčkami hrať hru.
Continue reading →Vašo sa rozhodol, že tento rok už pôjde na šibačku sám. Je už predsa veľký chlapec. Veď už dočiahne na kľučku! Otec mu pomohol upliesť korbáč. Na Bielu sobotu, to je sobota pred veľkonočným pondelkom, kedy sa chodí šibať, si uviazal na korbáč bielu mašličku. Ostatné farebné mašličky si totiž vyšibe. Tak to rozprávala babička.
Continue reading →