Určite poznáte kukučky. Možno vám dokonca kukajú za oknami a možno ste ich aj videli lietať neďaleko od vás. Kukajú a kukajú a my ich podľa toho ľahko rozpoznáme. A o kukučkách vieme aj ešte niečo viac. Hoci sú to pekné vtáčiky, kukučky mamičky znášajú svoje vajíčka do cudzích hniezd a potom ich opúšťajú. Tak sa to stalo aj kukučiatku, ktoré hneď ako otvorilo oči, rozpoznalo, že veru toto nie je jeho rodinka.
Čítať ďalej →
Keď príde večer a nastane noc, oblohu rozžiaria hviezdy. Niektoré sú menšie, iné väčšie. Jedna svieti menej, druhá viac. Ich svetielka vidia deti po celej krajine. Rozprestierajú sa po celej oblohe a dávajú nám znamenie, že je čas ísť spať. Tieto hviezdy však nielen svietia, ale dávajú pozor aj na deti. Zo svojej veľkej výšky vidia krásne do detských izieb. Dávajú pozor na toho, kto má zlé sny, alebo pomáhajú deťom zaspať. Keď je večer a všade je ticho, hviezdy majú svoje malé oči a uši otvorené a počúvajú, ktoré dieťa potrebuje ich pomoc.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mladý kráľ, ktorého volali Slavomír. Bol to múdry a spravodlivý kráľ, no bol smutný, nenašiel totiž žiadnu princeznú, s ktorou by sa chcel oženiť. Okrem toho mal aj iné starosti. Susedný kráľ mu vyhlásil vojnu. Slavomír teda nasadol na koňa a so svojím vojskom tiahol proti nepriateľovi. Bojoval smelo a udatne a jeho vojsko zvíťazilo. Slavomíra však v poslednej bitke ťažko zranili. Vojaci nevedeli čo majú robiť. Do zámku to bolo ďaleko, nuž zašli do najbližšej dediny, k najbližšiemu domu a poprosili o pomoc.
Čítať ďalej →
Viete, milé deti, kto je to honelník? Honelník je bačov pomocník, ktorý na salaši pasie ovečky. Aj na liptovskom salaši bol bača. Ten však už bol starý a nevládal, preto si našiel pomocníka, mladého, no lenivého honelníka Mateja. Matej sa veľmi tešil na to, ako bude pracovať na salaši. „Celé dni si len tak budem ležať v tráve a oddychovať! To bude život! Len slnko a pohoda.“ Ľudia sa mu smiali, vraj sa mu stratia všetky ovce a pojedia ich vlci, no Matej sa nedal. Vraj ovce budú spať tiež a bude pokoj.
Čítať ďalej →Jeden mlynár mal troch synov, mlyn, somára a kocúra. Synovia mleli, somár donášal obilie a odnášal múku a kocúr chytal myši. Keď mlynár zomrel, synovia si takto rozdelili dedičstvo: najstarší dostal mlyn, stredný somára a najmladší kocúra. Viacej sa mu neušlo. Bol preto smutný a takto si vravel: „Ja som predsa dostal to najhoršie. Môj najstarší brat môže mlieť, druhý sa môže nosiť na somárovi, ale čože si počať s kocúrom? Dám si z jeho kože urobiť rukavice a budem mať pokoj.“
Čítať ďalej →Blízko nás uprostred veľkého oceánu sa nachádza malý ostrov. Volá sa Magický ostrov. Má mimoriadnu silu. Dokáže rozoznať, aký je človek v skutočnosti. Či má dobré alebo zlé srdce. Vždy, keď niekto stroskotá na mori a dopláva na tento ostrov, zažije zvláštne veci.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Anička. Aničke umrel otecko i mamička a nemala už žiadnych iných príbuzných. Nemala ani kde bývať, preto sa rozhodla, že pôjde na zámok a nájde si tam robotu. Šťastie jej veru prialo, pretože ju zamestnali v kráľovskej kuchyni. Od rána do večera pomáhala kuchárom pri varení. Celú tvár mala zaprášenú od múky a krásne zlatisté vlasy mala schované po šatkou. Až večer, keď pripravili večeru, mohla ísť do svojej malej komôrky, poumývať si tvár, prečesať vlasy a ľahnúť si. A hneď ako si ľahla do postele, aj zaspala. Lenže….
Čítať ďalej →Každý rok na začiatku júna chodila rodina Novákovcov zbierať jahody. Zavčas ráno nasadli do auta s košíkmi, vedrami a debničkami a celý deň zbierali na veľkom poli jahody. Domov sa vracali až večer s autom plným jahôd, ktoré neskôr mamička zavárala. Tento rok mala ísť prvýkrát zbierať jahody aj Julka.
Čítať ďalej →Peter bol šibal. Neposlúchal a neposlúchal. Mali s ním starosti doma rodičia a v škole učitelia. Pani učiteľka sa mu celý rok vyhrážala, že ho nezoberie na koncoročný výlet, no nakoniec si to rozmyslela a Petra vzala, hoci s prísnym upozornením, že musí byť dobrý a musí ju poslúchať. Peter ju však neposlúchal.
Čítať ďalej →Bol raz jeden obuvník, ktorý bez vlastnej viny tak schudobnel, že mu nakoniec ostala len koža na jeden jediný pár topánok. Večer teda kožu na topánky prikrojil a ráno sa chcel pustiť do roboty. No a pretože ho svedomie netrápilo, pokojne si ľahol do postele a zaspal.
Čítať ďalej →