Príbeh, ktorý ti budem rozprávať, sa stal už veľmi dávno. Je o malom dievčatku, ktoré zistilo, že priateľstvo je jednou z najdôležitejších vecí na svete. A že priateľov nájdeš tam, kde to najmenej čakáš.
Continue reading →
Petrova mamina bola nahnevaná. Na Petra a aj na jeho ocka. Obaja totiž celý začiatok prázdnin presedeli pri počítači. Peter hral hry a ocko stále pracoval, aj keď mal dovolenku. Nuž sa mamina rozhodla, že ich pošle stanovať.
Continue reading →
Lucia a Lukáš boli veľmi nahnevaní. Rodičia im totiž zakázali ísť spolu s nimi do letného kina. „Žiadne také. Film sa začne premietať až večer. To už je tma a zima. Nachladnete. A okrem toho, ten film určite nie je pre deti. Budú tam samé nepekné scény. Len vy pekne zostaňte s babkou doma a pozrite si niečo pekné v telke.“
Continue reading →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.
Continue reading →Srnček Bambi sa vrátil z tábora veľmi rozradostnený. Našiel si tam kamaráta. Vraj sa volal Dodo a v tábore boli stále spolu. Po príchode domov si Bambi s Dodom písali dlhé listy, na ktoré sa Bambi veľmi tešil.
Continue reading →Bolo to v máji, povieval ešte chladný vetrík, ale jar je tu, šepkali kríky a stromy, polia a lúky. Všade sa to hmýrilo kvetmi, dokonca aj v živom plote, a práve tam zvestovala jar svoj príchod malou jablonkou, ktorá síce mala iba jediný konárik, ale svieži, obsypaný jemnými ružovými púčikmi, ktoré sa už-už mali rozvinúť. Aj jablonka sama vedela, aká je pekná, lebo púčiky ležia v lupienkoch ako v krvi.
Continue reading →To, že chodia na prázdniny deti, to je nám všetkým celkom jasné. Ale viete, že na prázdniny chodia aj psy? Veru tak. Aj Dunčo sa chystal na prázdniny. Jeho milovaná rodina, mama, otec, Paľko a Deniska sa totižto chystali k moru. A Dunčo s nimi nemohol ísť, preto mu Paľko vysvetlil, že pôjde na prázdniny k starej mame na dedinu.
Continue reading →Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.
Continue reading →Miško bol chlapec z dediny. Celé dni behal po lúkach, vozil sa na traktore, kŕmil zvieratá, ktorých mali doma veľmi veľa, opravoval si motorku, kúpal sa v jazere, alebo sa celé dni s kamarátmi hrával na Indiánov. Nemohol sa dočkať letných prázdnin, počas ktorých sa nebude musieť učiť a bude mať veľa času vymýšľať ďalšie lotroviny, z ktorých jeho rodičom vstávajú vlasy dupkom. Všetko ale zmenila starkina choroba.
Continue reading →Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Continue reading →