Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
Na statku v odľahlom kúte malého kráľovstva žilo krásne dievča. Mala roztrhané šaty a špinavé líca, ale ani to nezakrývalo jej pôvab. Bola tiež veľmi milá a skromná. Na statku robila tú najťažšiu prácu a málokedy mala chvíľku pre seba. Nikto ju nevolal inak ako Popoluška.
Čítať ďalej →
V diaľke na vysokom kopci stál hrad. Sem tam mu chýbal kus múru, miestami bol dosť otlčený a nikto v ňom nebýval. Skôr to bola taká zrúcanina hradu. Niekedy sa naň prišli pozrieť nejakí turisti. Prešli si všetkými jeho chodbami, pozreli sa na všetky jeho hradby a potom odišli. Nikto nevedel aké tajomstvo hrad skrýva. Nikto netušil, čo sa na ňom deje keď sa zotmie.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou.
Čítať ďalej →Kedysi dávno bola dlhá a krutá zima. Zimná víla čarovala cencúle, snehové vločky a studený vietor. Jar už ale dávno mala byť. Zvieratká vykukovali zo svojich skrýš a čudovali sa, že zima stále nekončí. Sledoval to aj vtáčik, ktorého deti celú zimu poctivo kŕmili. Mal ich za to veľmi rád. Vtáčik vyletel z hniezda, aby deťom jarne zaspieval, ale pesnička mu zmrzla pri zobáčiku. Jej prvé tóny ale predsa len stačili na to, aby prebudili jarnú vílu.
Čítať ďalej →Bola raz jedna malá dedinka. Stálo v nej niekoľko domčekov. Boli blízko seba a tak v tej dedinke každý poznal každého. Všetci boli dobrí susedia a kamaráti, ale najlepšími kamarátmi boli dve deti.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka plná krásnych kvietkov. A pod jedným takýmto ružovým kvietkom, žila prekrásna víla Amélia. Táto víla mala krásne ružové krídelka v tvare motýľa, preto jej často jej kamarátky víly hovorili „Motýľka“.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bol jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem tam nejaká muchotrávka. Pravidelne každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi maličká. Keď išiel okolo nej nejaký dospelý, videl len malé svetielko na pni. Ale nespoznal, že by to bola víla.
Čítať ďalej →Určite si pamätáte príbeh o kučeravom dievčaťku Mii, ktorá si nechcela umývať zúbky. Avšak presvedčila Miu kúzelná víla, ktorá zavítala v jeden večer do jej malej izbičky?.. To hneď zistíme! Po návšteve víly, ktorú síce Mia nevidela, pretože sa jej víla neukázala a už ani neozvala, si povedala, že sa zmení. Hneď ráno vstala, pozrela sa pod vankúšik, no svoj malý mliečny zúbok tam stále mala.
Čítať ďalej →Ďaleko nad nebom až skoro vo vesmíre stojí krásny dom. Je postavený na jednej planéte. Nie je to ale len taký obyčajný dom. Vyzerá, ako keby bol z pary. Neprestajne sa tak akosi jemne vlní. Je to čarovná továreň.
Čítať ďalej →Ďaleko sa horami a lesmi je strieborné jazero. Uprostred tohto jazera stojí skala zo samého zlata a na tej skale sa k nebu vypína ružový zámok. V ňom býva víla Jar. Je tak krásna, že aj slniečko denne prichádza pokloniť sa jej. Hovorí sa o nej, že jej úsmev má čarovnú moc. Smutného rozosmeje, chorého uzdraví – veľká je jej moc!
Čítať ďalej →