Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
Večer, keď už všetci spia, vylietavajú zo svojich úkrytov maličké víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú štrbinku a vkĺznu pod vankúš. Hľadajú, či tam nie je nejaký vytrhnutý zub.
Čítať ďalej →
Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.
Čítať ďalej →
Ďaleko za našou dedinou bolo malé letisko. Boli tam dve lietadlá. Jedno bolo modré a druhé zelené. Každý, kto ich poznal, ich vždy volal Modráčik a Zelenáčik. Boli to menšie lietadlá. Cez deň s nimi mohli ľudia lietať, ak chceli vyhliadkový let. Nastúpili do nich a lietadlá ich niesli od dediny k dedine, od mesta k mestu, skrátka po celej oblohe. Bolo to krásne. V noci však lietadielka žili iným životom.
Čítať ďalej →V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.
Čítať ďalej →Za horami, za dolami, v strede kúzelného lesa plného borovíc, týčila sa malá veža. A vysoko vo veži žila krásna princezná Jasmína. Nebola to však hocijaká princezná. Bola zakliata.
Čítať ďalej →Keď ráno vyjde slnko a osvieti nám celú zem, na oblohe sa objaví niečo zvláštne. Na oblohe pláva malý obláčik, nadýchaný ako obláčik a vyzerá ako cukrová vata. Ostatné oblaky sú biele alebo modré, ale tento má ružovkastú farbu. To preto, že je čarovný. Sedia na ňom dve rozprávkové postavičky. Sú to víly. Jedna sa volá Dobromilka a druhá sa volá Dobrovilka.
Čítať ďalej →Milé detičky, určite si spomínate na krásnu princeznú Auroru, ktorá žila na hrade spolu so svojím otcom, mocným a pyšným kráľom Horebradom. Princezná však videla, vo svojom otcovi i to dobré a veľmi chcela otvoriť jeho zamrznuté srdce. Vedela, že to musí zmeniť, nechcela predsa, aby sa ho všetci na hrade báli.
Čítať ďalej →Za horami, za dolami, týčil sa veľký hrad. Na veľkom hrade vládol mocný starý kráľ Horebrada, ktorý tam žil so svojou krásnou dcérou Aurorou. A práve toto zvláštne meno kráľa veeeľmi vystihovalo.
Čítať ďalej →Bol raz jeden malý chlapček, ktorý sa volal Kristián. Blonďavý chlapček najviac na svete miloval rozprávky, najviac však tie, ktoré mu každý večer pred spaním rozprávala jeho maminka. Kristiánko poslušne ležal večer vo svojej postieľke, prikrytý až po uši teplou perinkou a počúval čarovný príbeh na dobrú noc, ktorý mu rozprávala jeho mamina.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, za horami a dolami žila dúhová víla Bella. Krásna víla nebola však obyčajnou vílou, svojimi kúzlami sa starala o to, aby po celom svete vznikali krásne farebné dúhy. Matka príroda poverila Bellu práve touto dôležitou úlohou.
Čítať ďalej →