Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
Uprostred obrovského mora plávala loď. Plachty mala natiahnuté a vlajka jej viala. Na tej lodi žil pirát Viktor. Mal dlhé vlasy, cez oko čiernu pásku a na tvári šedivé fúzy. S inými moreplavcami sa nebavil. Bol to samotár.
Čítať ďalej →
V ďalekej dedine stál malý domček. Bývalo v ňom dievčatko s huňatým psíkom. Volala sa Janka. Čiernovlasé dievčatko s hnedými očami a krásnym úsmevom. Lenže práve teraz bola smutná. Stála na chodníku pred svojím domčekom a v ruke držala vodítko pre svojho psíka. Ten verne sedel vedľa nej. Obaja sa pozerali na dom a tvárili sa posmutnelo.
Čítať ďalej →
Škriatok Hopsalín bol malý mužíček so strapatými vlasmi a širokým roztomilým úsmevom. Nosil zelený kabátik, červené nohavice a zelený klobúčik. Chodil si po svete, hopsal si do kroku a spieval. Alebo si vždy aspoň hmkal. Bol to taký veľmi veselý malý chlapík. Pretože sa stále usmieval, nemal rád, keď mal niekto okolo zlú náladu. Len čo stretol niekoho, kto bol smutný alebo mal nejaké trápenie, snažil sa ho zo všetkých síl rozveseliť.
Čítať ďalej →Uprostred jedného hlbokého lesa bol malý rybníček. Vedľa neho sa týčila skala, ktorá bola obrastená hustým papradím. Za týmto papradím sa schovávalo obrovské tajomstvo.
Čítať ďalej →Keď sa večer zotmie a na oblohe sa namiesto slnka objaví mesiac a hviezdy, začnú sa diať zvláštne veci. Také magické veci.
Čítať ďalej →Prišiel máj a s májom zakvitli aj stromy. Predovšetkým jedna z čerešní v kráľovskej záhrade kvitla obzvlášť pekne. Princ Dalibor pod ňou veľmi rád sedával a rozmýšľal. Hľadel pri tom na kvety čerešne a predstavoval si: „Zdá sa mi, ako keby to bolo dievča. Krásne dievča s bielou pokožkou, bielymi vlasmi až po pás, červenými perami a tmavými očami. Akoby vyšla z toho stromu.“ A potom zaspal.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dobrá víla. Tá víla sa už nemohla pozerať na to, akí sú ľudia na svete chudobní, a tak začarovala mešec tak, aby z neho dukátov nikdy neubudlo.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bola jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem-tam preletel nejaký motýľ. Každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi malá. Keď okolo prechádzal dospelý človek, videl len malé svetlo na pahýli. Ale nemohol vedieť, že je to víla.
Čítať ďalej →V jeden jesenný deň sa veverička Zitka s kamarátmi vydala na zber orieškov na zimnú sezónu. Chodili takto často, aj tri alebo štyrikrát do týždňa. „Kam pôjdeme dnes?“ spýtali sa kamaráti. Zitka vedela o jednom mieste, no tam chodila najradšej sama. „Neviem. Myslím si, že sme boli už všade. Ale môžeme skúsiť ešte nejaké miesta v lese,“ odpovedala veverička.
Čítať ďalej →V jednom ďalekom meste žil chlapec Kay a dievčatko Gerda. Neboli súrodenci, ale mali sa veľmi radi. Jedného dňa im stará mama porozprávala príbeh o Snehovej kráľovnej: „Je studená ako ľad. Prichádza so zimou. Niekedy pozerá do okien a na okenné tabule kreslí záhadné obrazce.“
Čítať ďalej →