Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dobrá víla. Tá víla sa už nemohla pozerať na to, akí sú ľudia na svete chudobní, a tak začarovala mešec tak, aby z neho dukátov nikdy neubudlo. Tento mešec dala medzi ľudí, pod podmienkou, že si z neho každý musí vytiahnuť len toľko, koľko nutne potrebuje a ani o zlatku viac, pričom mešec musí posunúť zase ďalším a ďalším ľudom tak, aby sa dostal do rúk všetkým ľudom na svete.
Čítať ďalej →Medvedík knihovník
Uprostred malej dediny sa rozprestieral nádherný park. Rástli tam krásne stromy, pretekal tam malý potôčik a všade viedli rôzne cestičky, po ktorých sa dalo pekne prejsť. Všetky deti tam chodili veľmi rady. Keby ste sa po jednom z týchto chodníkov prešli až do stredu parku, našli by ste to najlepšie, čo tam bolo.
Čítať ďalej →O sliepočke, ktorá chcela lietať
Na gazdovskom dvore bolo veľa zvierat. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka a sliepky s kohútom. Jedna zo sliepok, ktorú ostatné zvieratá volali Cipa mala jeden netradičný sen. Chcela vedieť lietať.
Čítať ďalej →Aj niekto malý môže dosiahnuť niečo veľké
Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bola jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem-tam preletel nejaký motýľ. Každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi malá. Keď okolo prechádzal dospelý človek, videl len malé svetlo na pahýli. Ale nemohol vedieť, že je to víla.
Čítať ďalej →Cigánska veštba
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ a kráľovná, ktorým sa malo čoskoro narodiť dieťa. Obaja sa naň tešili a už teraz plánovali, aký pekný život mu pripravia. Jeden deň sa kráľovná prechádzala po uliciach mesta. V pokojných myšlienkach ju vyrušila cigánka, ktorá k nej pribehla spoza rohu. „Dajte, dajte, panička, vyveštím vám budúcnosť!“ Kráľovná najskôr nesúhlasila, no nakoniec zvíťazila zvedavosť.
Čítať ďalej →O studni želaní a odpovedí
Ďaleko za mestom, tam, kde neboli žiadne domy ani budovy, bola studňa. Bola veľmi hlboká. Voda v nej bola nádherne čistá. Na okraji studne viselo vedro. Dala sa spustiť dole a každý, kto chcel, si mohol nabrať vodu a napiť sa. Ale nebola to obyčajná voda. Ani studňa nebola obyčajná. Bola to studňa prianí a odpovedí. Správa o jej magickej sile sa rozšírila po celom okolí. Hovorilo sa, že stačí prísť k studni, nabrať z nej vodu, povedať čarovnú formulku a potom sa na čokoľvek spýtať. Studňa vraj vždy pozná odpoveď. Ľudia, ktorí sa pri studni zastavili a položili svoje otázky, dostali odpovede a boli šťastní.
Čítať ďalej →Čertov začadený brat
Jeden vyslúžený vojak nemal z čoho žiť a nijako si nevedel pomôcť. Vybral sa do hory a ako tam chodil, stretol neveľkého mužíčka. Bol to sám čert. Mužíček sa ho spýtal: „Čo ti je? Čo si taký zarmútený?“ Vojak mu povedal: „Som hladný a nemám ani grajciara.“
Čítať ďalej →Kto rozbil školníkovo okno?
Peter a Marek boli nerozluční kamaráti. Spoločne hrávali po vyučovaní futbal na školskom dvore skoro každý deň, aj keď ich pani učiteľka a dokonca aj pani riaditeľka upozorňovali, aby tak nerobili, lebo celkom ľahko môžu rozbiť školníkovi okno v dome naproti. A ten školník – toho by ste sa báli aj vy. Bol veľmi prísny, stále chodil zachmúrený a na všetko frfotal. Peter a Marek si však nedali povedať a v stredu po škole si opäť kopali. A tu čo sa nestalo!
Čítať ďalej →Mušľa a jej perla
V hlbinách oceánu, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Vlnili sa vo vode rôznymi spôsobmi. V závislosti od toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale bolo tu aj veľa mušlí. Skrývali sa tu pred rybármi a potápačmi. Skrývali sa, pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.
Čítať ďalej →Hokej alebo husle?
Miško bol veľký hokejový fanúšik. Sám hokej nehral, lebo mama chcela, aby chodil radšej na husle, no veľmi rád sa na hokej pozeral v televízií. Hlavne vtedy, keď, keď boli majstrovstvá sveta. Teraz mal však veľký problém.
Čítať ďalej →