Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna nádherná princezná. Jej otec, hradný pán, sa rozhodol, že prišiel čas, aby sa vydala. Začali teda pre princeznú hľadať ženícha. Hradný pán však nebol s nikým spokojný. Jeden bol príliš starý, druhý príliš mladý, tretí prichudý, štvrtý pritučný, piaty príliš chudobný. Hradný pán sa nevedel rozhodnúť. A preto zadal princom úlohu.
Čítať ďalej →
V diaľke na vysokom kopci stál hrad. Sem tam mu chýbal kus múru, miestami bol dosť otlčený a nikto v ňom nebýval. Skôr to bola taká zrúcanina hradu. Niekedy sa naň prišli pozrieť nejakí turisti. Prešli si všetkými jeho chodbami, pozreli sa na všetky jeho hradby a potom odišli. Nikto nevedel aké tajomstvo hrad skrýva. Nikto netušil, čo sa na ňom deje keď sa zotmie.
Čítať ďalej →
Ako všetci vieme, lastovičky sú sťahovavé vtáky. To znamená milé deti, že keď sa u nás začína vonku ochladzovať, lastovičky rozprestrú svoje krídla a odletia do teplých krajín sa zohriať. Keď je však u nás znova teplejšie počasie a hrejivé slniečko, opäť sa k nám veselo vrátia. A takto pred zimou sa u nás jedna malá lastovička chystala do teplých krajín spolu aj so svojou rodinou.
Čítať ďalej →
Ela a Nela boli dve neobyčajné dievčatká. Boli to dvojičky. To znamená, že boli sestričky a narodili sa v rovnakom čase. Na prvý pohľad si boli neskutočne podobné, ale pritom boli úplne rozdielne. Ela bola odvážna a chcela vždy urobiť všetko hneď. Nela bola rozvážna a dlho premýšľala, kým niečo urobila. Všetko robili spoločne.
Čítať ďalej →Ako každý rok sa blížil veľmi špeciálny deň. Nebol to obyčajný deň. Bol to Deň matiek, ktorý sa slávi druhú májovú nedeľu! A malá Terezka ani za nič nevedela, čím prekvapí svoju mamičku tento rok. Minulý rok s tatinkom vyrobili papierové ružičky. Ale to už nie je ono… hovorila si malá tmavovlasá dievčatko. Musí vyrobiť niečo sama a musí to byť špeciálne, veď už je predsa veľká prváčka!
Čítať ďalej →Hlboko v horách bol kláštor a v tom kláštore žili mnísi. Medzi nimi bol i jeden, ktorého volali Rudolf. Rudolf miloval hory. Vždy keď mohol, vybral sa tam. Vyšplhal sa na vysoké skaliská, sadol si tam a dlhé hodiny sa pozeral na nebo.
Čítať ďalej →Uprostred jednej malej dediny bol nádherný park. Rástli tam krásne stromy, tiekol tam potôčik a všade viedli rôzne cestičky, kde sa dalo pekne prechádzať. Všetky deti tam veľmi rady chodili. Keby si išiel po jednej z tých cestičiek až úplne doprostred toho parku, našiel by si tú najlepšiu vec, ktorá tam bola.
Čítať ďalej →V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybník. Nebol to však len taký obyčajný rybník. Bol to rybník zázračný, pretože v ňom bývali vodníci. Celá rodina. Tatko, mama a štyri malé vodníčatá. Nikto o nich ale nevedel, pretože cez deň spali a vychádzali až v noci, keď bol na oblohe mesiac a hviezdy. Teda až na najmladšieho vodníčka.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou. Najhoršie ale nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. O ostatných rozprávala škaredo, klamala a vymýšľala si veci, aby aj všetci obyvatelia lesa sa nemali radi. Raz ale stretla niekoho, kto ju donútil sa nad sebou zamyslieť.
Čítať ďalej →