To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
V živote sa mi prihodilo veľa zaujímavých vecí, ale ak vám mám pravdu povedať, so slonom som sa ešte nerozprávala. Vlastne so žiadnym zvieratkom. Moja mama mala psa, ale ten na mňa len vrčal. Pochybujem teda, že by mi chcel povedať niečo pekného. Zato toto sloníča na mňa prehovorilo celkom milo. A tak som to chcela využiť a hneď som sa s ním pustila do reči. Čo keď za chvíľu prestane rozprávať?
Čítať ďalej →
Boli ste už v zoologickej záhrade? Ja verím, že áno. V zoologickej záhrade žijú zvieratká z celého sveta. Nájdete tam aj také, ktoré u nás bežne nestretnete. Napríklad také slony.
Čítať ďalej →
Za ľadovou horou a čiernymi lesmi je malé kráľovstvo. Žije v ňom múdry kráľ, ktorý má dve roztomilé a neposedné deti. Dievčatko sa volá Rozárka. Má krásne hnedé oči ako gaštany a dlhé vlásky čierne ako havran. Jej líčka sú červené a sukňu má večne zablatenú. Chlapec sa volá Janko. Hnedé vlasy mu stoja na hlave ako špendlíky a na tvári mu vidíme len úsmev. Otecko pán kráľ ich má veľmi rád. Ale pretože deti sú divoké a neposedné, často s nimi zažíva veľa dobrodružstiev. Dnes už vie, že sa o ne nemusí báť. Majú kamarátov, ktorí ich chránia a pomáhajú im. Ako to vie?
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, za horami a dolami žila dúhová víla Bella. Krásna víla nebola však obyčajnou vílou, svojimi kúzlami sa starala o to, aby po celom svete vznikali krásne farebné dúhy. Matka príroda poverila Bellu práve touto dôležitou úlohou.
Čítať ďalej →Na statku v odľahlom kúte malého kráľovstva žilo krásne dievča. Mala roztrhané šaty a špinavé líca, ale ani to nezakrývalo jej pôvab. Bola tiež veľmi milá a skromná. Na statku robila tú najťažšiu prácu a málokedy mala chvíľku pre seba. Nikto ju nevolal inak ako Popoluška.
Čítať ďalej →Pavlík bol malý chlapec, ktorý mal stále veľa práce. Stále niečo vymýšľal. Jeden deň bol kuchárom, ktorý vyrábal elixíry z hliny a trávy, na druhý deň bol rytierom, ktorý statočne chránil bunker, ktorý si postavil. Jeho predstavivosť a hry nemali konca kraja. Rád sa hral na rôzne veci. Dokonca mal aj kamarátov, ktorí sa hrali s ním. A bol za nich rád. A predsa mu stále niečo chýbalo. Čo to bolo? Dozvieš sa to v príbehu, ktorý ti teraz budem rozprávať.
Čítať ďalej →Vo vojne s Turkami bojoval i kráľ Belo. Čestný a odvážny kráľ sa sám postavil do čela vojska a povzbudzoval svojich vojakov, aby verili vo víťazstvo. Kráľovo vojsko však prehrávalo. Kráľ s poslednými zvyškami svojho vojska musel ujsť cez rozvodnenú rieku.
Čítať ďalej →Vesmír je nekonečný. Ani si nejde predstaviť, aký je veľký. Je tam plno planét a hviezd, dokonca aj mliečna dráha. Mnoho vesmírnych telies, ktoré sú neustále v pohybe. Niektoré planéty sa pravidelne otáčajú v rovnakom smere. Aj naša planéta Zem sa pohybuje. Otáča sa okolo Slnka a okolo svojej osi. Vďaka tomu máme noc, deň a štyri ročné obdobia. Raz sa však stalo niečo desivé. Zem sa zastavila.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ. Nie o ňom však bude tento príbeh. Tento príbeh bude o jeho radcovi, ktorý bol zlý a chamtivý. V mene kráľa chodil po kráľovstve a vyberal od chudobných ľudí veľké dane.
Čítať ďalej →V jednom krásnom drevenom domčeku hore v podkroví v detskej izbičke spával malý chlapec. Mal vlásky hnedé ako gaštany a oči modré ako studnička. Bol to dobrý chlapec, ale každý večer mal strach. Bál sa tmy aj zvukov, ktoré vychádzali z povaly. Dokonca sa bál aj šumenia potôčika, ktorý bol blízko ich domčeka. Preto mu nikto nepovedal inak ako Bojko. Pretože sa všetkého bál.
Čítať ďalej →