Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde žijú snehové vločky predtým, ako dopadnú na zem a ozdobia nám krajinu bielou pokrývkou? Nie? Tak počúvajte! Snehové vločky žijú na jednom veľkom oblaku. Presne tam žila aj snehová vločka Amálka so svojou mamou.
Čítať ďalej →
Viete o tom, že Zima mala dcéru? Tá dcéra sa volala Fujavica. Bola to krásna dievčina s bielou pokožkou a dlhými bielymi vlasmi. Oblečené mala dlhé šaty posiate vločkami. Keď jej mama prikázala, vyliezla Fujavica z postele a spustila sa dole na zem, kde tancovala pomedzi oblaky. Snehové vločky jej vyskakovali z šiat a padali na zem a na ľudí. Čím tancovala Fujavica rýchlejšie, tým bol silnejší vietor a tým padalo vločiek viac.
Čítať ďalej →
V piatok sa chlapci cez prestávku rozprávali o tom, čo budú robiť cez víkend. Jeden sa chystá do kina, druhý sa pôjde korčuľovať, tretí ide na výlet. „A ty robíš cez víkend čo?“ opýtali sa chlapci Robka. Robko sa zamyslel a váhal s odpoveďou.
Čítať ďalej →
Katka bola milé, zlaté dievčatko, ktoré nosilo mašličky a pekné sukničky. Rada spievala a pekne maľovala. Jedného dňa v januári prekvapila svojich spolužiakov, keď na otázku pani učiteľky, čo by chcela v živote zažiť, odpovedala: „Ja by som sa aspoň raz chcela odviezť na traktore, ktorý odhŕňa sneh.“
Čítať ďalej →Na dvore pred bytovkou sa hrali deti. Vodcom skupiny bol Peter, ktorý navrhol, aby deti postavili snehuliakov. Veľa snehuliakov. Aspoň desať. Celé mesto sa na nich bude chodiť pozerať. Deti súhlasili, a keďže bolo veľmi veľa snehu, pustili sa do stavania.
Čítať ďalej →V jazere za mestom bývala vodnícka rodina. Mama, otec a päť detí. Títo vodníci nemali radi zimu. Vtedy Jazero zamrzlo a oni nemohli vychádzať von. Celé dni a noci teda znudene sedeli vo svojom domove a so závisťou zdola pozerali, ako sa na jazere korčuľujú deti, ako kričia a ako sa smejú. Malý vodník Kubko nechcel prežiť ďalšiu zimu bez toho, aby sa nemohol pozrieť na svet vonku, a preto sa rozhodol, že predtým, ako jazero zamrzne, vykradne sa z neho von.
Čítať ďalej →Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich nosila jeho mamička.
Čítať ďalej →Siedmaci chodili každoročne na lyžiarsky výcvik. Všetci sa na to tešili. Celý týždeň budú bývať na horskej chate a celé dni budú lyžovať. Žiadne učenie, žiadne úlohy! Všetci, naozaj všetci sa tešili. Až na Jožka. Jožko sa bál, pretože nevedel lyžovať. A bála sa aj mama, otec, starká, ba aj jeho sestra. Všetci sa báli, že Jožko príde s dolámanou nohou. Pred odchodom ho neustále napomínali, radili mu, ľutovali ho a prehovárali ho, aby zostal doma. Jožko však neustúpil. Pôjde a uvidí sa. Hádam prežije.
Čítať ďalej →Bol raz jeden chlapec. Volali ho Kami. Kami mal desať rokov. Nežil ale na Slovensku, žil v Afrike. Viete kde je Afrika? Tam ďaleko, až na rovníku. Býva tam stále teplo, svieti tam stále slnko. Ľudia tam nepoznali sneh. Až raz jedného dňa sa prebudili do čudného rána. Prvý sa vlastne zobudil Kami. Bolo mu nejako veľmi chladno. Taký pocit poznal málokedy, preto okamžite vybehol zo stanu. Keď zbadal, čo pokrývalo púšť, neveril vlastným očiam. Radšej si ich popretieral. A dokonca sa aj uštipol.
Čítať ďalej →