Milé deti, pamätáte si na medveďa Fera? Áno to bol ten medveď, ktorý jedol veľmi, veľmi veľa medu až sa mu všetky zuby pokazili a vypadali. Fero zostal bezzubý a šušlavý a všetky zvieratká sa mu v lese posmievali. Vôbec nikto sa ho nebál. Veď medveď bez zubov? To je nič.
Čítať ďalej →
V lese nad našim domom býval medveď. Veru, to nie je nič nezvyčajné. Medvede sú aj tam, aj tam a možno aj v tom lese, ktorý je za tým vaším domom. Tento medveď však bol zvláštny. Šušlal.
Čítať ďalej →
V tom najhlbšom lese plnom machu, stromov a papradia žil malý škriatok. Bol malý asi ako hríbik, nosil zelenú špicatú čiapku a líčka mal stále červené. Bol veľmi dobrý a stále sa usmieval. Všetky zvieratká ho mali radi. A pretože bol stále veselý a mal zo všetkého radosť, všetci mu hovorili Radovánok.
Čítať ďalej →
V jednej peknej záhradke stála klietka. Bola plná hoblín a sena. V tej klietke bývalo morča. Volalo sa Mišpulín a bol to samček. Mal hnedú huňatú srsť, oči hnedé ako čokoládka a bol veľmi lenivý. Celé dni len ležal a hovel si v domčeku. Keď mal na niečo chuť, začal hlasno pískať. Najradšej len jedol, spal a prevaľoval sa vo svojej klietke. A bol stále ťažší a ťažší.
Čítať ďalej →
Za špicatou horou a lesmi stálo malé, ale zato krásne kráľovstvo. Bývala v ňom pôvabná princezná so svojimi rodičmi. Princezná bola veľmi krásna. Jej dlhé svetlé vlasy jej svietili ako slniečko. Oči mala modré ako krištáľová studnička a jej úsmev bol ten najkrajší na celom svete. Bola tiež veľmi dobrá a mala dobré srdce. Kráľ a kráľovná z nej mali obrovskú radosť a nadovšetko ju milovali.
Čítať ďalej →
V septembri začína veľa detí chodiť do škôlky. Pre mnoho z nich je to niečo nové. Sú tam noví kamaráti, nové dospelé pani učiteľky, nové hry, nové jedlá aj nové pravidlá. Do jednej takej škôlky začal chodiť Vojto. Neposedný chlapec, ktorý stále niečo vymýšľal a nechcelo sa mu veľmi počúvať. Už keď prišiel prvý deň do škôlky, tak pani učiteľka na jeho šibalských očiach videla, že to bude nezbedník. Bol to dobrý chlapec, ale nevydržal stáť na jednom mieste a príkazy pani učiteľky akoby nepočul.
Čítať ďalej →
Za hlbokým lesom pri veľkom poli stál veľký statok. Vedľa toho statku bola obrovská stodola. V nej bývali dva neobyčajné stroje. Veľký traktor a malý traktorík. Obaja pomáhali farmárovi na poli a so všetkým čo bolo potrebné na statku. Veľký traktor bol silný a múdry. Presne vedel čo a ako má robiť. Malý traktorík bol šikovný pomocník, ale bol neposlušný, tvrdohlavý a niekedy si robil veci po svojom a to nebolo dobré.
Čítať ďalej →
Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Čítať ďalej →Rodina Chudých je taká obyčajná rodina. Otec, mama, dcéra Elena a syn Dávid. Na Štedrý deň sa všetci tešia a vopred pripravujú. Ale 24.12 sa v ich rodine, ako na potvoru začali kaziť veci. Najskôr to bol sporák, ktorý prestal hriať. Potom vysávač prestal vysávať. Práčka doprala. Fén nefénoval. Televízor nevysielal. Jednoducho len pch- ts- br- vr a bolo.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybár, ktorý mal syna. Ten syn sa volal Paľo a bol veľmi hlúpy, nešikovný a lenivý. Darmo ho otec učil rybárskemu remeslu, chlapcovi to nešlo. Nikdy nechytil ani jednu rybu, lebo bol pomalý a grambľavý.
Čítať ďalej →