Rozprávky

Blízko nás uprostred veľkého oceánu sa nachádza malý ostrov. Volá sa Magický ostrov. Má mimoriadnu silu. Dokáže rozoznať, aký je človek v skutočnosti. Či má dobré alebo zlé srdce. Vždy, keď niekto stroskotá na mori a dopláva na tento ostrov, zažije zvláštne veci.

Za siedmimi horami a siedmimi údoliami bola krásna dedina. Všetky domy v ňom boli postavené do kruhu a priamo uprostred sa nachádzal veľký rybník. Každý rok, keď prišla zima, rybník zamrzol a všetci obyvatelia dediny sa na ňom korčuľovali. Všetci tam chodili. Mladí aj starí, dievčatá aj chlapci.

Každé ráno prechádzala cez naše mesto dodávka. Bola vždy pekná a čistá a jazdila podľa pravidiel. Nevydávala žiadny hluk. Jazdila ticho a usporiadane. Rozvážala jedlo po meste. Skoro ráno odchádzala niekam ďaleko za mesto, kde ju nikto nepoznal. Tam naložila ovocie a zeleninu a vrátila sa do nášho mesta. Tu roznášala  suroviny do rôznych stánkov. Ľudia tam potom chodili nakupovať ovocie a zeleninu. Dodávku riadil jeden vodič. Ale nebol to len taký hocijaký vodič.

V rozprávkovej krajine ďaleko od nás sa nachádza zvláštna krajina. Je to miesto plné tajomstiev a záhad. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie, čo to je, a nikto nevie, kde to je. Je dobre ukrytá a cesta k nej nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ju pokúšalo nájsť. Ale vyšli naprázdno.

Keď príde jeseň, vonku začne padať lístie. Ale nielen listy. Často padajú aj kvapky dažďa. Za oknami mrholí. Je chladno. Na oblohe sa zbierajú tmavé mraky a potom padajú na zem vodopády kvapiek, ktoré zavlažujú našu zem. Takéto počasie radi pozorujeme z okna. Kvapiek, ktoré padajú z oblakov, je príliš veľa. Poznám príbeh jednej kvapky, ktorá bola iná. Vyzerala ako ostatné, ale nechovala sa ako ony.

Neďaleko odtiaľto bola rozprávková dedina. Deti, ktoré žili v tejto dedine, chodili do čarovnej školy. Mala biele steny a červenú strechu. Keď svietilo slnko, lúče prenikali cez hnedé drevené okná do tried, a hoci vyzerala ako každá iná škola, deti do nej chodili rady. Vedeli totiž, v čom spočíva jej magickosť.

Príbeh, ktorý vám teraz poviem, sa stal už dávno. Vtedy bolo na Zemi ešte niekoľko drakov. Nebolo ich veľa, ale pár ich bolo. Žili pokojne na zemi a snažili sa, aby ich nebolo vidieť. Väčšina ľudí ani nevedela, že existujú. Neukázali sa ľuďom. Len občas ich niekto nečakane zahliadol. Niektorí žili v lesoch. Iné žili v moriach alebo jazerách. Jeden z drakov zostal pri vysokých útesoch. V zákutiach veľkej jaskyne mal svoj domov.

V neďalekom mestečku stála krásna vila. Je to dom, ktorý je väčší ako ostatné a zvyčajne v ňom býva niekoľko rodín. V tejto vile žili dvaja chlapci so svojimi rodičmi. Olda a Vilda. Boli to najlepší priatelia. Vilda býval na prvom poschodí a Olda na prízemí. Vždy, keď Vilda niekam išiel, skĺzol po zábradlí a pristál priamo pred Oldovými dverami. Všade chodili spolu. Hrali spolu hry a mali spoločné nápady. Okolo ich vily bola krásna záhrada. Trávnik bol úplne mäkký a mali veľa priestoru na svoje hry. Radi sa hrali v záhrade.

Vitek bol chlapec, ktorý miloval dobrodružstvo. Staval si úkryty medzi stromami, v lese viazal laná a hojdal sa na nich a v zime si staval iglu, v ktorom sa hral na Eskimáka. Stále niečo vymýšľal a jeho fantázia nemala hraníc. Jedného dňa však zažil skutočné dobrodružstvo.