O ježibabe a ježibabovi

Ďaleko v hlbokom lese stála drevená chalúpka. Mala červenú strechu, drevené dvere, maľované okná s farebnými záclonkami a boli celé zelené. Vyzerala úplne rozprávkovo. Žila v nej hodná jažibaba s ježibabom. Boli už obaja veľmi starí, ale pretože boli kúzelní, tak to nevadilo. Obaja mali bradavicu na nose a keď chodili, opierali sa o prútik. Ježibaba veľmi rada varila, a tak každý deň z chalúpky vychádzala nádherná vôňa. Ježibab mal veľmi rád jedlá od ježibaby.

Čítať ďalej →

Obor Miško chce športovať

Do základnej školy na Hradnej ulici chodí obor. Nebojte sa ničoho, je to dobrý obor. Volá sa Miško a je veľmi láskavý a milý.  Hoci sa nezmestí do triedy, sedáva vonku a oči sa cez otvorené okno. Vždy pomôže – napríklad školníkovi – keď potrebuje preniesť nejaké ťažké veci. Miško ich zdvihne jedným prstom. Miško je vak veľmi smutný. Veľmi rád by športoval.

Čítať ďalej →

Ľadové medvede Míša a Ríša

Miša a Ríša boli dva ľadové medvede. Žili pri severnom polárnom kruhu. To je miesto, kde je po celý rok veľká zima a sneh. Bývali tam veľmi radi, pretože chlad a zima sa im páčili. Keďže to ale boli dvaja neposední a múdri medvede, stále niečo vymýšľali. Raz robili závody na kopci a kĺzali sa po bruchách smerom dole, druhýkrát zase skúšali, kto nachytá viac rýb alebo kto sa najlepšie schová v snehu. Vždy si niečo našli, ich fantázia nemala konca. Skrátka nikdy sa nenudili.

Čítať ďalej →

Uväznená srnka

V jednu októbrovú nedeľu sa Elenka so svojimi starými rodičmi vybrala na prechádzku do lesa. veľmi sa na túto prechádzku tešila. Vonku svietilo slniečko a na to, že bol október, bolo aj veľmi teplo. Lístie bolo už krásne zafarbené všetkými farbami – červenými, žltými i oranžovými.  To sa Elenke veľmi páčilo. Elenka so starými rodičmi zašla hlbšie  do lesa a čo tam zbadala – srnku.

Čítať ďalej →

Kúzelný klobúk

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden výrobca klobúkov za ktorým prišiel istý čarodejník. Ten ho poprosil o to, aby mu vyrobil klobúk. Nie však taký obyčajný, ale taký čarovný. Klobučník sa ale bránil, že on vi vyrábať iba obyčajné klobúky, ktoré akurát zohrejú hlavu pred chladom. „ Nič to. Začarujem si ho sám. Len mi ho vyrob.“ A tak výrobca klobúkov vyrobil klobúk a čarodejník si ho začaroval.

Čítať ďalej →

Usmievavá a múdra pacientka Sára

Kedysi dávno na konci nášho mesta stála veľká budova. Mala veľa okien a asi tri poschodia. Bola šedá a už na prvý pohľad vyzerala smutne. Bola to detská nemocnica, kam chodili choré deti. Niektoré tu boli chvíľu, potrebovali len ošetriť a mohli ísť domov, iné tu museli zostať aj niekoľko dní, pretože boli veľmi choré. Niektoré dokonca priviezla aj sanitka. Jedným z takýchto detí bola aj Sára.

Čítať ďalej →

Teliatko a srnček

Za dedinou na kopcoch sa pásli kravy. V septembri ich tam vyhnali z družstva na pašu  a odvtedy sú tam dňami i nocami. V stáde je aj jedno malé milé teliatko. To teliatko je ale veľmi smutné, lebo tam nemá kamaráta. Všetky kravy i býky sú už dospelé a on je tam sám. Nikto sa s nim nechce hrať ani zabávať. Všetci ho len upozorňujú. Nebehaj! Nenaháňaj sa! Nevymýšľaj! Neskáč! Nerozprávaj sa! Teliatko sa nudilo. Až tu raz zbadalo pri ohrade stáť čudného tvora.

Čítať ďalej →

Špinavé topánky

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden malý zajačik Adam. Býval spolu so svojou mamou a otcom a siedmimi súrodencami v nore  a žil si spokojne a šťastne. Bol veľmi neposední a mama sa na neho občas hnevala. Tak ako teraz. Adamko mal zakázané chodiť do komory. On však zákaz porušil, išiel tam, nechtiac vrazil do pohárov s džemom, ktoré sa rozbili. Bola to veľká škoda. Adam dostal trest – celý týždeň, žiadna hra s kamarátmi.

Čítať ďalej →